Hnojovica a digestát z bioplynovej stanice sú vďaka svojej nut ričnej hodnote dôležitou súčasťou výživy či už pred založením porastov alebo v rámci regeneračného hnojenia. Obsah dusíka vo forme (NH4 + ) a jeho transformácia, no predovšetkým neú merne vysoký podiel rozpustného draslíka (K+ ) spôsobujú z dl hodobého hľadiska zhoršovanie vybraných pôdnych vlastnos tí. Negatívne dopady sa kompenzujú pravidelným udržiavacím vápnením.

Pasienky, alebo inými slovami trávne porasty mávajú v porovnaní s ornou pôdou vyšší obsah humusu a lepšiu pôdnu štruktúru, čo býva sprevádzané nižšími nárokmi na zásobovanie voľným vápnikom. Kombinácia stabilnejších pôdnych agregátov a trvalého vegetačného krytu znamená ochranu pred eróziou a umožňuje lepšie zadržiavanie vlahy. Zloženie trávneho porastu si však s ohľadom na zastúpenie jednotlivých tráv, bylín či ďatelinovín vyžaduje dostatočný prísun živín a adekvátnu pôdnu reakciu (pH pôdy). Z pohľadu živín patrí práve vápnik medzi najdôležitejšie živiny, ktoré neovplyvňujú len samotný objem nakosenej biomasy, ale spolu so sírou sa podieľa na kvalitatívnych parametroch ako napr. obsah hrubého proteínu (xP). V prípade trávnych porastov teda vápnenie okrem úlohy regulácie kyslosti má aj funkciu nutričnú, keď zabezpečuje dodávky vápnika (Ca 2+ ) a horčíka (Mg 2+ ).