The Efficacy Of Fungicides Against Cercospora Beticola In Field Conditions

This study is focused on the evaluation of the efficacy of conventional fungicides against Cercospora leaf spot (CLS) on sugar beet. The results showed that the best protection against CLS was achieved by treatment with kresoxim-methyl + epoxiconazole (T1) and tetraconazole (T2). The second highest fungicide efficacy was detected after treatment with (kresoxim-methyl + epoxiconazole -T1) + difenoconazole -T2, followed by (azoxystrobin + cyproconazole) + difenoconazole, (prochloraz + propiconazole) + tetraconazole, Urtica dioica plant extracts + Salix spp. plant extracts, (trifloxystrobin + cyproconazole) + tetraconazole, and picoxystrobin + tetraconazole. The positive effect of fungicide protection on yield and sugar content was higher in the year with a higher occurrence of CLS. Good CLS management could increase the root yield by up to 19.34%, and sugar yield by up to 23.83% in comparison to the untreated check. The highest sugar yield was achieved in the treatment by (prochloraz + propiconazole) + tetraconazole, followed by (kresoxim-methyl + epoxiconazole) + difenoconazole, (azoxystrobin + cyproconazole) + difenoconazole, (trifloxystrobin + cyproconazole) + tetraconazole, picoxystrobin + tetraconazole, and Urtica dioica plant extracts + Salix spp. plant extracts. The results showed a strong relationship of root yield and sugar yield on fungicide treatment during the vegetation. The occurrence of fungicide resistance in Cercospora beticola population has an important impact on efficacy of applied fungicides in field conditions. The highest economic effectiveness coefficient was achieved at treatment by (prochloraz + propiconazole) + tetraconazole.

Listové škvrnitosti sóje

Sója sa stáva na Slovensku významnou plodinou, vďaka čomu majú jej plochy v niektorých oblastiach Slovenska stúpajúci trend. Spolu so zvyšujúcim sa podielom sóje v osevnom postupe prirodzene stúpa aj výskyt škodlivých činiteľov, najmä chorôb a škodcov. Listové choroby sú podobne ako pri iných plodinách dôležitým redukčným faktorom úrod, čo sa odzrkadľuje aj v stúpajúcom počte autorizovaných fungicídov proti tejto skupine chorôb. Symptomatika listových chorôb nie je jednoduchá, čo platí aj v prípade sóje. Najmä huby z rodu Cercospora spôsobu jú veľmi podobné symptómy, vďaka čomu je pre pestova teľa náročné správne sa zorientovať a identifikovať jednotlivé choroby.

Vápnenie v praxi pôdne prísušky a viazanie vzdušného dusíka

Schopnosť rizóbií (pôdnych baktérií) viazať tzv. vzdušný dusík (N 2 ) má pre rastlinnú výrobu zásadný ekonomický význam. Od haduje sa, že v celosvetovom meradle, rastliny takýmto spô sobom získavajú ročne viac ako 120 miliónov ton dusíka. Pri pestovaní strukovín či ďatelinovín je teda nevyhnutné zabezpe čiť správny vzdušný režim v pôde – ten je spolu s dostatočnou zásobou živín (vápnik, síra, fosfor a v menšom tiež molybdén) základným predpokladom ich stabilných výnosov.

Vápnik stabilizuje vlastnosti digestátu a hnojovice

Hnojovica a digestát z bioplynovej stanice sú vďaka svojej nut ričnej hodnote dôležitou súčasťou výživy či už pred založením porastov alebo v rámci regeneračného hnojenia. Obsah dusíka vo forme (NH4 + ) a jeho transformácia, no predovšetkým neú merne vysoký podiel rozpustného draslíka (K+ ) spôsobujú z dl hodobého hľadiska zhoršovanie vybraných pôdnych vlastnos tí. Negatívne dopady sa kompenzujú pravidelným udržiavacím vápnením.

Vápnenie zvyšuje biologickú aktivitu v pôde

Aktívny pôdny život je jedným z hnacích motorov pôdnej úrod nosti. V priemere obsahuje 1 hektár pôdy približne 25 ton or ganizmov – z toho približne 10 ton tvoria baktérie, 10 ton huby, 3–4 tony tvoria dážďovky. Zvyšok predstavujú rôzne druhy hmyzu atď. Pôdny edafón (živá zložka pôdy) sa významne po dieľa na tvorbe úrodnosti pôdy – teda jej udržateľnej schopnos ti zabezpečovať najdôležitejšie biologické, chemické a fyzikál ne procesy. Do tohto cyklu vstupuje prirodzeným spôsobom vápnenie pôd, ktoré zabezpečuje udržiavanie optimálnych podmienok pre rozvoj a aktivitu pôdnych organizmov.

Vápnenie trávnych porastov – základ kvalitnej krmoviny (2. diel)

Pasienky, alebo inými slovami trávne porasty mávajú v porovnaní s ornou pôdou vyšší obsah humusu a lepšiu pôdnu štruktúru, čo býva sprevádzané nižšími nárokmi na zásobovanie voľným vápnikom. Kombinácia stabilnejších pôdnych agregátov a trvalého vegetačného krytu znamená ochranu pred eróziou a umožňuje lepšie zadržiavanie vlahy. Zloženie trávneho porastu si však s ohľadom na zastúpenie jednotlivých tráv, bylín či ďatelinovín vyžaduje dostatočný prísun živín a adekvátnu pôdnu reakciu (pH pôdy). Z pohľadu živín patrí práve vápnik medzi najdôležitejšie živiny, ktoré neovplyvňujú len samotný objem nakosenej biomasy, ale spolu so sírou sa podieľa na kvalitatívnych parametroch ako napr. obsah hrubého proteínu (xP). V prípade trávnych porastov teda vápnenie okrem úlohy regulácie kyslosti má aj funkciu nutričnú, keď zabezpečuje dodávky vápnika (Ca 2+ ) a horčíka (Mg 2+ ).

Black Friday Encyklopedia