Listové škvrnitosti sóje

Sója sa stáva na Slovensku významnou plodinou, vďaka čomu majú jej plochy v niektorých oblastiach Slovenska stúpajúci trend. Spolu so zvyšujúcim sa podielom sóje v osevnom postupe prirodzene stúpa aj výskyt škodlivých činiteľov, najmä chorôb a škodcov. Listové choroby sú podobne ako pri iných plodinách dôležitým redukčným faktorom úrod, čo sa odzrkadľuje aj v stúpajúcom počte autorizovaných fungicídov proti tejto skupine chorôb. Symptomatika listových chorôb nie je jednoduchá, čo platí aj v prípade sóje. Najmä huby z rodu Cercospora spôsobu jú veľmi podobné symptómy, vďaka čomu je pre pestova teľa náročné správne sa zorientovať a identifikovať jednotlivé choroby.

Vápnenie v praxi pôdne prísušky a viazanie vzdušného dusíka

Schopnosť rizóbií (pôdnych baktérií) viazať tzv. vzdušný dusík (N 2 ) má pre rastlinnú výrobu zásadný ekonomický význam. Od haduje sa, že v celosvetovom meradle, rastliny takýmto spô sobom získavajú ročne viac ako 120 miliónov ton dusíka. Pri pestovaní strukovín či ďatelinovín je teda nevyhnutné zabezpe čiť správny vzdušný režim v pôde – ten je spolu s dostatočnou zásobou živín (vápnik, síra, fosfor a v menšom tiež molybdén) základným predpokladom ich stabilných výnosov.

Vápnik stabilizuje vlastnosti digestátu a hnojovice

Hnojovica a digestát z bioplynovej stanice sú vďaka svojej nut ričnej hodnote dôležitou súčasťou výživy či už pred založením porastov alebo v rámci regeneračného hnojenia. Obsah dusíka vo forme (NH4 + ) a jeho transformácia, no predovšetkým neú merne vysoký podiel rozpustného draslíka (K+ ) spôsobujú z dl hodobého hľadiska zhoršovanie vybraných pôdnych vlastnos tí. Negatívne dopady sa kompenzujú pravidelným udržiavacím vápnením.

Vápnenie zvyšuje biologickú aktivitu v pôde

Aktívny pôdny život je jedným z hnacích motorov pôdnej úrod nosti. V priemere obsahuje 1 hektár pôdy približne 25 ton or ganizmov – z toho približne 10 ton tvoria baktérie, 10 ton huby, 3–4 tony tvoria dážďovky. Zvyšok predstavujú rôzne druhy hmyzu atď. Pôdny edafón (živá zložka pôdy) sa významne po dieľa na tvorbe úrodnosti pôdy – teda jej udržateľnej schopnos ti zabezpečovať najdôležitejšie biologické, chemické a fyzikál ne procesy. Do tohto cyklu vstupuje prirodzeným spôsobom vápnenie pôd, ktoré zabezpečuje udržiavanie optimálnych podmienok pre rozvoj a aktivitu pôdnych organizmov.

Vápnenie trávnych porastov – základ kvalitnej krmoviny (2. diel)

Pasienky, alebo inými slovami trávne porasty mávajú v porovnaní s ornou pôdou vyšší obsah humusu a lepšiu pôdnu štruktúru, čo býva sprevádzané nižšími nárokmi na zásobovanie voľným vápnikom. Kombinácia stabilnejších pôdnych agregátov a trvalého vegetačného krytu znamená ochranu pred eróziou a umožňuje lepšie zadržiavanie vlahy. Zloženie trávneho porastu si však s ohľadom na zastúpenie jednotlivých tráv, bylín či ďatelinovín vyžaduje dostatočný prísun živín a adekvátnu pôdnu reakciu (pH pôdy). Z pohľadu živín patrí práve vápnik medzi najdôležitejšie živiny, ktoré neovplyvňujú len samotný objem nakosenej biomasy, ale spolu so sírou sa podieľa na kvalitatívnych parametroch ako napr. obsah hrubého proteínu (xP). V prípade trávnych porastov teda vápnenie okrem úlohy regulácie kyslosti má aj funkciu nutričnú, keď zabezpečuje dodávky vápnika (Ca 2+ ) a horčíka (Mg 2+ ).

Vápnenie trávnych porastov – základ kvalitnej krmoviny (1. diel)

Historická skúsenosť
Významný nárast spotreby vápenatých materiálov pre poľnohospodárske účely možno badať v povojnovom období, kedy od r. 1950 v Československu ich spotreba pravidelne stúpala. Pre zaujímavosť, jeden z najznámejších zdrojov vysoko kalcitického vápenca na Slovensku, lom v Margecanoch, ešte do konca roka 1991 expedoval len v rámci regiónu východného Slovenska pre potreby vápnenia pôd, ročne neuveriteľných 80 000 ton jemne mletého vápenca. Obmedzenie dotovania však spotrebu významne pribrzdilo, a tá ku koncu 90-tych rokov klesla na menej ako 10% pôvodných objemov. Nasledovalo obdobie približne 20-ročnej stagnácie, kedy pôdy viac-menej čerpali už len zo zásob. Opätovný záujem o problematiku vápnenia badať približne od roku 2010. Súvisí predovšetkým s už viditeľným znížením produkčného potenciálu pôd v dôsledku straty dôležitých vlastností.