Sója sa stáva na Slovensku významnou plodinou, vďaka čomu majú jej plochy v niektorých oblastiach Slovenska stúpajúci trend. Spolu so zvyšujúcim sa podielom sóje v osevnom postupe prirodzene stúpa aj výskyt škodlivých činiteľov, najmä chorôb a škodcov. Listové choroby sú podobne ako pri iných plodinách dôležitým redukčným faktorom úrod, čo sa odzrkadľuje aj v stúpajúcom počte autorizovaných fungicídov proti tejto skupine chorôb. Symptomatika listových chorôb nie je jednoduchá, čo platí aj v prípade sóje. Najmä huby z rodu Cercospora spôsobu jú veľmi podobné symptómy, vďaka čomu je pre pestova teľa náročné správne sa zorientovať a identifikovať jednotlivé choroby.

Schopnosť rizóbií (pôdnych baktérií) viazať tzv. vzdušný dusík (N 2 ) má pre rastlinnú výrobu zásadný ekonomický význam. Od haduje sa, že v celosvetovom meradle, rastliny takýmto spô sobom získavajú ročne viac ako 120 miliónov ton dusíka. Pri pestovaní strukovín či ďatelinovín je teda nevyhnutné zabezpe čiť správny vzdušný režim v pôde – ten je spolu s dostatočnou zásobou živín (vápnik, síra, fosfor a v menšom tiež molybdén) základným predpokladom ich stabilných výnosov.

Aktívny pôdny život je jedným z hnacích motorov pôdnej úrod nosti. V priemere obsahuje 1 hektár pôdy približne 25 ton or ganizmov – z toho približne 10 ton tvoria baktérie, 10 ton huby, 3–4 tony tvoria dážďovky. Zvyšok predstavujú rôzne druhy hmyzu atď. Pôdny edafón (živá zložka pôdy) sa významne po dieľa na tvorbe úrodnosti pôdy – teda jej udržateľnej schopnos ti zabezpečovať najdôležitejšie biologické, chemické a fyzikál ne procesy. Do tohto cyklu vstupuje prirodzeným spôsobom vápnenie pôd, ktoré zabezpečuje udržiavanie optimálnych podmienok pre rozvoj a aktivitu pôdnych organizmov.