Popri cukrovej repe či lucerne, patrí repka k plodinám s naj vyšším ročným odberom vápnika z pôdy, a preto sa vápneniu pred zakladaním porastov venuje osobitná pozornosť. V po rovnaní s obilninami odčerpá repka z porastu viac ako dvoj násobné množstvo vápnika (Ca 2+ ). Repka odčerpá z pôdy ročne takmer 220 kg vápnika/ha, kým povedzme u obilnín je to približne 80–90 kg/ha. Kým v prípade horčíka (Mg 2+ ) nie je čerpanie až tak výrazné a pomer viac-menej vyrovnaný (rep ka 40 kg/ha, obilniny 30 kg/ha), presným opakom je čerpanie síry. Repka počas vegetácie odčerpá takmer 80 kg síry/ha, kým obilniny približne 20 kg/ha. Najjednoduchším spôsobom dodávania vápnika a horčíka zásobným spôsobom je realizácia vápnenia v pravidelných 1–3 ročných intervaloch. To isté platí aj v prípade síry, ktorú vieme do pôdy dodať zásobným spô sobom prostredníctvom vápnenia sádrovcom (CaSO 4 · 2H 2 O).

Dnes som sa rozhodol napísať článok o jednej z najväčších výziev, ktorým čelia pestovatelia repy v našej krajine – znemožnení vyorávania repy kvôli nepriaznivým poveternostným podmienkam a dažďu. Viem, že to znie ako nudná téma, ale verím, že vás prekvapí, aké zaujímavé a dôležité informácie sa skrývajú za týmto problémom.