Virózy ozimín, najmä ozimného jačmeňa sa v jednotlivých rokoch vyskytujú variabilne. Väčšina agronómov ich už zaradila medzi stabilne škodlivé organizmy a venuje im na jeseň patričnú pozornosť. Práve jeseň je obdobím, kedy je potrebné na tento problém myslieť a porasty ozimín monitorovať pravidelne, min. v týždenných intervaloch, aby sa zachytil prvý väčší nálet vektorov. Na jar, keď sa už objavia symptómy, už totiž na akúkoľvek ochranu býva neskoro. Z tohto pohľadu sa javí ako užitočné pripomenúť v tomto článku niektoré dôležité informácie o virózach a najmä o aktuálnej úlohe monitoringu a jesennej ochrane porastov proti vektorom. Oziminy napáda celý rad vírusových chorôb, líšiacich sa nielen svojou priestorovou a časovou distribúciou, ale aj stupňom škodlivosti. Principiálne v podmienkach Slovenska možno k najnebezpečnejším a najrozšírenejším zaradiť vírus zakrpatenosti pšenice, najmä však vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa, na ktorý je zameraný tento článok.

Jednou z veľmi nebezpečných chorôb jačmeňa v daždivých rokoch je ramuláriová škvrnitosť jačmeňa. Je to choroba, ktorá sa u nás vyskytuje bežne už viacero rokov a spôsobuje veľké škody. Iróniou je ale fakt, že mnohí pestovatelia ju vôbec nepoznajú a ešte viacerí si ju mýlia s hnedou škvrnitosťou. V tomto článku sú uvedené najdôležitejšie údaje o patogénovi a o spôsoboch ochrany v poľnohospodárskej praxi. Ramuláriová škvrnitosť sa vyskytuje najmä ako neskorá listová choroba, krátko alebo aj dlhšie po odkvitnutí. Jačmene decimuje v závere vegetácie a preto agronómovia, ktorí pravidelne nesledujú porasty aj po poslednom ošetrení, tieto zmeny ani nepostrehnú. Po prepuknutí plošnej infekcie má priebeh choroby pri vhodnom počasí rýchly spád. V roku 2010 v mnohých lokalitách choroba v závere vegetácie úplne zdecimovala ozimné aj jarné jačmene, ktoré sa dovtedy zdali byť zdravé a bez väčšieho výskytu chorôb. Zhruba týždeň po odkvitnutí sa však symptómy objavili na posledných listoch a v priebehu 7–10 dní bol porast zničený a predčasne dozrieval bez listovej plochy, ktorá bola v tom čase pre úrodu kľúčová. Priebeh choroby bol podobný ako pri epifytócii plesne zemiakovej, ktorá tiež dokáže zničiť porast zemiakov v priebehu niekoľkých dní.

V roku 2015 sa vyskytla na južnom Slovensku nová choroba kukurice. Vo svete je miestami síce známa, ale na Slovensku nie. Je pravdepodobné že v minulosti sa v SR vyskytla a bola neidentifikovaná alebo prehliadnutá. Ale v takom škodlivom rozsahu a s takým rozsiahlym prejavom symptómov sa podľa znalostí autora článku na Slovensku vyskytla prvý krát. Išlo síce o lokálny problém, výrazne determinovaný špecifickým osevným postupom, ale nie je vylúčený následný výskyt choroby aj v ďalších lokalitách SR. Preto je užitočné podeliť sa o poznatky a základné informácie s poľnohospodárskou praxou, ktorej to môže uľahčiť správnu diagnózu a voľbu ochranných opatrení. Najvhodnejší a najvýstižnejší názov choroby v slovenčine sa zdá byť priamy preklad anglického názvu – Červená hniloba koreňov kukurice (Red Root Rot) a Ružová hniloba koreňov cibule (Pink Root Rot). Kukuricu a cibuľu totiž pôvodca choroby napáda najčastejšie.

Pestovanie pšenice sprevádza celý rad škodlivých činiteľov, spomedzi ktorých hubové choroby zaujímajú popredné miesto. Fytopatogénne huby napádajú obilniny od klíčenia až po zber a výnimkou nie je ani kolonizácia zŕn. Okrem priamej redukcie úrody dochádza aj k zníženiu kvalitatívnych ukazovateľov vo forme zhoršenia potravinárskej resp. kŕmnej kvality, ale aj z hľadiska obsahu mykotoxínov.

Prelom vo vnímaní hrdze plevovej a jej škodlivosti na Slovensku znamenal rok 2014. Po epidémii hrdze plevovej sa zmenili nielen poznatky o životnom cykle huby, ale aj jej zaradenie medzi významné choroby pšenice. Pripomeňme si situáciu v danom roku, ktorá bola z fytopatologického hľadiska výnimočná: Na začiatku roka 2014 panovalo na celom území Slovenska mimoriadne teplé počasie. Stav porastov ozimných obilnín zodpovedal priebehu počasia. Koncom marca až začiatkom apríla bolo možné na viacerých porastoch ozimnej pšenice pozorovať symptómy „neznámej“ choroby, v podobe oranžových až oranžovo-žltých kôpok. Kôpky sa rýchlo rozširovali, spájali sa do prúžkov. Nezriedka sa v tom čase dalo z praxe počuť, že listy napadla fuzarióza, čo evokovala najmä svetlo-oranžová farba napadnutých listov. Treba poznamenať, že fuzarióza sa síce na listoch obilnín môže vyskytnúť, ale symptomatický obraz je odlišný. Skúsenejší agronómovia okamžite identifikovali hrdzu plevovú. Problémy so správnou diagnózou boli spôsobené najmä tým, že s hrdzou plevovou sa časť pestovateľskej verejnosti doteraz reálne nestretla. Poľnohospodári z vyššie položených regiónov síce s hrdzou plevovou skúsenosti majú, no v takomto meradle nie. Epidémia podobného rozsahu sa totiž zvykne zopakovať v intervale 15–20 rokov.