Choroby jačmeňa III.
Choroby listov, klasov a zŕn Prof. Ing. Kamil Hudec, PhD. ÚAV, Katedra ochrany rastlín, SPU v Nitre Rynchospóriová škvrnitosť jačmeňa Patogén: Rhynchosporium secalis Choroba napáda v SR najmä ozimný, menej jarný jačmeň a ojedinelo aj raž. Symptómy sa vytvárajú na listových pošvách a na listových čepeliach. Najsilnejšie bývajú napadnuté spodné listy, odkiaľ sa aj infekcia rozširuje. Škvrny sú nápadné, 1–2 cm veľké, spočiatku priesvitné, oválne alebo nepravidelného tvaru. Veľmi rýchlo sa sfarbujú do slamovo žltej farby, a sú lemované nápadným hnedým až čiernohnedým okrajom, pri vhodných podmienkach sa nepravidelne plošne rozširujú. Postupne sa môže pletivo listov v mieste škvŕn trhať a vypadávať, pri silnom napadnutí všetky listy môžu odumrieť. Výskyt choroby podporuje chladnejšie a vlhšie počasie na jeseň a na jar.

Fyziologické škvrnitosti jačmeňa
Jačmeň je plodinou, na ktorej sa vyskytuje zvlášť pestrá paleta fyziologických škvrnitostí. Ich symptómy sa najčastejšie zamieňajú za symptómy hubových chorôb, najmä za hnedé škvrnitosti (P. teres, P. graminea, C. sativus), s ktorými sa veľmi podobajú. Preto treba k diagnóze pristupovať precízne, na základe detailov a nie iba povrchným vizuálnym zhodnotením listov.

Choroba napáda najmä ozimný jačmeň, menej ozimnú pšenicu, ovos, raž, kukuricu a rôzne druhy tráv. BYDV sa na jačmeni prejavuje najmä žltým zafarbením listov, odkiaľ pochádza aj názov choroby. Pri infekcii klíčiacich rastlín začínajú listy žltnúť už za 12–15 dní. Žlté sfarbenie sa objavuje najskôr na špičke listov, odkiaľ sa rozširuje pozdĺž okrajov smerom dole. Koreňový systém je oslabený a rastliny infikované v skorých rastových fázach nebývajú v období hlavnej vegetácie vyššie ako 15 cm. BYDV – vírus prezimuje najmä na oziminách – pšenici a jačmeni. Z rastliny na rastlinu ho prenášajú rôzne druhy vošiek, najmä voška čremchová (Rhophalosiphon padi). Nebol zistený prenos vírusu mechanicky, pôdou, ani osivom.